Základné informácie
V čase objavu bolo v databáze MPC evidovaných 1158 blízkozemných asteroidov (údaj z 28. októbra 2000) -- 91 telies na dráhach typu Aten, 532 telies typu Apollo a 535 typu Amor. Planétka 2000 UR16 sa tak stala 92. známym telesom typu Aten. Zo Zeme je pozorovateľná v okolí afélia svojej dráhy a priblíženia nastávajú vždy koncom októbra (nie však každý rok). Dráha telesa je pomerne excentrická s periódou obehu 314 dní a sklonom k ekliptike takmer 12°. Perihélium dráhy leží vo vzdialenosti 0,506 AU a afélium vo vzdialenosti 1,302 AU od Slnka. Planétka tak križuje nielen dráhu Zeme ale aj dráhu Venuše. Dráhové elementy sú uvedené v MPEC 2000-U44. Absolútna magnitúda telesa odvodená z pozorovaní je 24 mag, čo zodpovedá veľkosti asi 60 metrov.
Ako zaujímavosť možno uviesť aj skutočnosť, že planétka 2000 UR16 je iba druhým telesom typu Aten objaveným v Európe. Prvou bola planétka 1989 UQ, objavená 26. októbra 1989 na francúzskom observatóriu Caussols (objaviteľ C. Pollas).
Situácia v r. 2000
Najtesnejšie k Zemi sa planétka priblížila 23. októbra 2000 krátko po 14. hodine svetového času (14:15 UT), keď ju od nás delila vzdialenosť 2,88 milióna km (0,01922 AU), čo je len 7,5-násobok vzdialenosti Zem-Mesiac. Napriek tomu bola planétka objavená až 28. októbra, teda v čase keď sa už od Zeme vzďaľovala. V čase objavu sa nachádzala vo vzdialenosti 0,048 AU (2,5-krát ďalej ako v čase najväčšieho priblíženia) a po oblohe sa pohybovala uhlovou rýchlosťou 10"/min. Dôvod prečo nebola planétka objavená skôr ako 28. októbra je pravdepodobne ten, že v druhej polovici októbra prevládalo nad juhozápadom USA nepriaznivé počasie. Tu sa totiž nachádza vačšina observatórií zameraných na automatické vyhľadávanie blízkozemných asteroidov (LINEAR, Spacewatch, Catalina, LONEOS). Ak sa pozrieme na efemeridu telesa zistíme, že planétka bola jasnejšia ako 20 mag po dobu 12 dní (21.10. až 2.11.2000). V dôsledku neskorého objavu však bola sledovaná iba 4 dni. Najvyššiu jasnosť (17 mag) planétka dosiahla 26. októbra 2000.
Noc z 28. na 29. októbra 2000 (So/Ne) bola rovnaká ako väčšina iných v priebehu roka. Pozorovacie podmienky boli priemerné a začal som s fotometriou planétky 2000 UG11, neskôr aj s fotometriou planétky 2000 QN130. Nakoľko je rotačná perióda planétky 2000 QN130 niekoľko desiatok hodín, mohol som jej pozorovanie občas prerušiť a urobiť astrometrické pozorovania našich vlastných objavov z predchádzajúcich nocí, prípadne rokov. Takéto prerušenie som urobil aj okolo 21:45 UT, keď jedným z cieľov bola planétka, ktorú sa mi podarilo objaviť 22. októbra 2000 (planétka neskôr dostala označenie 2000 UJ13 -- zatiaľ sme ju však pracovne označovali ako Oct22a). Pred nahlásením objavu a odoslaním presných pozícií do MPC je potrebné získať pozorovania minimálne z dvoch nocí. A práve túto noc som sa snažil získať ďalšie pozorovania planétky Oct22a. Prvú snímku poľa, na ktorom sa mala táto planétka nachádzať som urobil o 21:49 UT. Planétka mala byť pomerne slabá a preto som zvolil expozíciu 3 min. Už na tejto prvej snímke som si v ľavej dolnej časti všimol slabú stopu rýchlo sa pohybujúceho objektu. Podobné objekty sa nám občas naexponujú na snímky a zväčša ide o družice alebo iné telesá umelého pôvodu na dráhe okolo Zeme (ukážky nájdete tu / angl.). Je pravda, že doteraz všetky telesá tohto typu, ktoré sa nám podarilo nasnímať, mali podstatne väčšie uhlové rýchlosti ako teleso zachytené na snímke z 28. októbra. Aj napriek tomu som ho považoval za družicu na veľmi výstrednej dráhe v blízkosti afélia. Navyše som robil fotometriu (náš hlavný pozorovací program) zaujímavej planétky a neuvažoval som o ďalšom sledovaní podozrivého telesa. O 22:00 UT som sa opäť vrátil k planétke Oct22a a získal som druhú snímku daného poľa. Pri pozorovaní planétok je potrebné získať minimálne dve snímky s odstupom niekoľkých minút, aby ich bolo možné vďaka pohybu rozlíšiť od statických hviezd. Po získaní druhej snímky som sa vrátil k fotometrii planétky 2000 QN130 a kontroloval snímky s planétkou Oct22a. Planétka bola takmer presne v strede snímok a navyše na oboch snímkach bola aj stopa telesa pohybujúceho sa smerom na severozápad. Rozhodol som sa získať ešte tretiu snímku planétky Oct22a s tým, že tam bude aj nové teleso. Tretiu snímku som získal okolo 22:15 UT a kedže sa podmienky začali rýchlo zhoršovať, urobil som hneď aj štvrtú snímku tohto poľa. Na nej však už okrem najjasnejších hviezd nič nebolo. Ako je vidieť na týchto snímkach aj tretia v poradí už bola ovplyvnená oblačnosťou. Krátko na to sa obloha zatiahla úplne a mal som čas na premeriavanie snímok získaných v priebehu noci. Asi po hodine a štvrť sa oblačnosť opäť pretrhala natoľko, že bolo možné pokračovať vo fotometrii planétky 2000 QN130. Zakrátko prišiel k ďalekohľadu aj Petr Pravec a v pozorovaniach sme pokračovali spolu. Spomenul som mu podozrivý objekt, ktorý sa naexponoval spolu s planétkou Oct22a. Petr sa pozrel na tieto snímky a povedal, že pravdepodobne nepôjde o družicu ale mohlo by sa jednať o planétku. Situácia tým začala byť zaujímavá. Z troch snímok, ktoré sme mali, sme približne určili súradnice začiatku a konca každej stopy a dostali tak 6 pozícií, ktoré sme použili na výpočet novej polohy telesa. Kvôli rýchlemu uhlovému pohybu sme sa rozhodli použiť iba 30 s expozície. Prvú snímku z tejto série sme urobili o 0:58 UT, teda viac ako 3 hodiny od objavu a práve v čase, keď sa menil letný čas na zimný. A naše teleso tam bolo! Zmerali sme jeho presné polohy a spolu s prvými meraniami odoslali ako objekt s podozrivým pohybom do MPC. Krátko na to sa ozval Tim Spahr, ktorý v tom čase zpracovával prichádzajúce e-maily s pozorovaniami asteroidov. Jeho predbežné výpočty naznačovali, že sa naozaj jedná o teleso v tesnej blízkosti Zeme a umiestnil ho na stránku NEOCP -- o novom objekte sa tak dozvedeli aj ďalší pozorovatelia, ktorý mohli prispieť k potvrdeniu jeho existencie. Nám sa do rána podarilo získať ešte dve série pozorovaní nového objektu (okolo 1:45 UT a 2:20 UT). Snímky boli okamžite premerané a zaslané do MPC. Existenciu telesa potvrdili ešte v tú istú noc pozorovania z Klete.
Na záver musím ešte zdôrazniť, že hoci som formálne objaviteľom tejto planétky ja, bez pomoci a skúseností Petra Pravca by som o toto teleso prišiel a pravdepodobne ho iba umiestnil na stránku, na ktorú dávam iné rýchlo sa pohybujúce objekty náhodne nasnímané v priebehu pozorovaní.
